Priznať si svoje blúdenie, napraviť život je ťažké.
Dokážu to iba velikáni. Medzi takých patril sv. Pavol. Dnes na sviatok Obrátenia svätého Pavla si práve túto jeho veľkosť pripomíname. Pekne o ňom píše sv. Ján Zlatoústy. Veď preto ma aj taký prívlastok.
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho
Čo je človek, aká vznešená je naša prirodzenosť a akej čnosti je schopný tento živý tvor, to vari najlepšie zo všetkých ukazuje Pavol. Každý deň vystupoval vyššie, každý deň vstával horlivejší a keď sa ocitol zoči-voči nebezpečenstvám, bojoval vždy s novou odhodlanosťou. Prezrádza to, keď hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ A keď sa mu zdá, že mu už hrozí smrť, vyzýva iných k veselej účasti na svojej radosti: „Radujte sa a blahoželajte mi!“ A vystavený nebezpečenstvám, krivdám a potupám, opäť jasá a Korinťanom píše: „Mám záľubu v slabostiach, v potupe, v prenasledovaní.“ Veď predsa povedal, že práve toto sú zbrane spravodlivosti, a vyhlásil, že z nich má najväčší úžitok.
A tak aj keď sa ocitol uprostred nepriateľských nástrah, s jasotom víťazil nad každým ich útokom. A keď ho všade bičovali, urážali a preklínali, on sa tým chválil, akoby žal triumfálne oslavy a hromadil bohaté trofeje, a vzdával Bohu vďaky: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo.“ A tak sa pre zahanbenie a krivdy, ktoré znášal za horlivé kázanie, ponáhľal viac ako my pre lákavé pocty, vrúcnejšie si žiadal smrť ako my život, chudobu viac ako bohatstvo a oveľa viac túžil namáhať sa ako iní odpočívať po práci. Len jedného sa hrozil a bál: uraziť Boha. Inak vôbec ničoho. Teda ani po ničom inom netúžil viac, ako páčiť sa vždy Bohu.
Ale čo presahovalo všetko, radoval sa z Kristovej lásky. S ňou sa pokladal za najšťastnejšieho človeka, bez nej si nežiadal byť spoločníkom ani panstiev, ani kniežatstiev. Radšej chcel byť s touto láskou posledný, ba hoci aj trestanec, ako bez nej patriť medzi najvyšších a najváženejších.
Pre neho bolo najväčším a najstrašnejším utrpením odlúčiť sa od tejto lásky; to bolo preňho peklo, to bol jediný trest, to boli nekonečné a neznesiteľné muky.
A zasa požívať Kristovu lásku, to bol jeho život, jeho svet, jeho anjel, jeho prítomnosť, jeho budúcnosť, jeho kráľovstvo, jeho prisľúbenie a nespočetné dobrá. Okrem toho, čo súviselo s ňou, nič nepokladal ani za smutné, ani za veselé. Lebo z toho, čo tu máme, nič sa mu nezdalo ani tvrdé, ani príjemné.
A tak pohŕdal všetkým, čo vidíme, ako pohŕdame hnilou zelinou. Aj na tyranov a rozzúrené davy hľadel iba ako na nejaké komáre.
A smrť, mučenie a tisíce trápení pokladal iba za detskú hru, len nech mohol niečo znášať pre Krista.
Modlime sa.
Bože, spása všetkých národov, apoštola Pavla si vyvolil, aby ohlasoval radostné posolstvo pohanom; dnes, keď slávime sviatok jeho obrátenia, vrúcne ťa prosíme, posilňuj nás, aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a pred svetom vydávali svedectvo o tvojej pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.