Gn 11, 1-9, Mk 8, 34 – 9, 1 

Ľudstvo má strach z konca sveta.

Podvedome cíti, že to to budú hrôzy. Vieme, že aj evanjelisti spájajú koniec sveta s koncom Jeruzalema. A dobytie Jeruzalema bola  neskutočná hrôza.

Pán Ježiš povedal v dnešnom evanjeliu: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“ A nehovorí to s nejakou vyhrážkou. V podtóne badáme, že skôr to bral ako vyznačenie. A bolo to aj tak. Evanjelium pokračuje premenením Pána na hore (zajtra to budeme čítať).

Tieto slova by mali patriť i nám. Veď očakávame príchod Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista – modlíme sa po Otčenáši. A nemyslí sa tým len koniec sveta.

Ako to vnímali prví kresťania? Úplne ináč ako my. Naznačuje to aj pozdrav: Marana tha (príď Pane). Na príchod pána Ježiša sa tešili a ho očakávali.

Prečo máme my s tým problémy, Lebo sme príliš viazaní len na tento život. Teoreticky veríme v budúci, ale len teoreticky.

Tiež zabúdame, že večnosť začína pre nás dnes. Presnejšie pokračuje. Problémom je aj to, že do pri prechode do budúceho života musíme okúsiť smrť. A pred touto veľkou neznámou máme strach.  

Čo je dôležité pre nás dôležité? Spoznať to čo hovorí Ježiš apoštolom. Nejako vo svojom živote zachytiť, že  Božie kráľovstvo prichádza s mocou.

Zažili ste moc Božieho kráľovstva? Nehovorte, že nie! Napríklad, len z pohľadu histórie. Dnes sme počuli: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Koľkí stratili – obetovali život pre Ježiša. Čo všetko Božie kráľovstvo muselo prežiť, prekonať za tých 2 000 rokov!

Ja som včera zažil moc Božieho kráľovstva. Mali sme celodiecézne stretnutie kňazov z príležitosti založenia biskupstva v Žilina. Zastavili sme sa s pánom kaplánom na sídlisku Solinky. Videl som tam vybudovaný kostol, cirkevnú školu, škôlku. Zo školskej kaplnky práve vychádzali deti a šli na tanečný krúžok, ostali tam učitelia  a ešte nejaké deti, na každej chodbe akvárium. Tie tam vydržia, lebo tam nebolo behanie, utekanie zo školy (hurá už je koniec – deťom ako keby sa nechcelo preč), v telocvični chlapci, v pastoračnom centre veľa teenagerov, dokonca už aj vonku na novovybudovanom ihrisku deti, všade úctivé pozdravy... Pred 20 rokmi tam nebolo nič.  Jednoducho prišlo tam Kráľovstvo Božie s mocou.

Teda, vôbec nejaký koniec sveta a vôbec nie koniec Cirkvi a Božieho kráľovstva tu na zemi.   

Turzovka, 17.2.2017